Dnes je utorok, 07.december 2021, meniny má: Ambróz
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Ľahké bytie je veľmi nebezpečné

november 23, 2021 - 08:00
„Herecká profesia je podmienená aj šťastím a osudovou priazňou. Pri každom ocenení si treba uvedomiť, že máte byť za čo osudu vďačný,“ hovorí člen Slovenského národného divadla, profesor MARTIN HUBA, ktorého Akademie múzických umění v Prahe nedávno poctila čestným doktorátom.
Foto: 

„V profesijnom živote som mal veľké šťastie, nebolo to bez námahy, avšak čo vás môže tešiť bez námahy? Nič. Všetko, čo dosiahnete na ceste za pravdou vás môže tešiť, dokonca aj omyl.“

Ako si spomínate na nakrúcanie inscenácií v televíznych pondelkoch?

Bolo veľké šťastie televízie aj hercov, že tam pracoval osvietený človek Daniel Michaelli, ktorý sa rozhodol dramaturgiu televíznych pondelkov vytvoriť zo svetovej klasiky. Tento program mal výrazný vplyv na uvažovanie ľudí. Komunikácia hercov na skúškach a debaty divákov po odvysielaní hier sa diametrálne líšili od toho, akým spôsobom a o čom sa ľudia v súčasnosti rozprávajú po televíznom vysielaní. Teraz má divák sto možností pozrieť si programy, pri ktorých nemusí uvažovať a vyberie si tie. Bol by som veľmi rád, ak by som mohol dúfať, že to diváka prejde, ale nemyslím si to. 

Spomínate si na nejakú pre vás prelomovú úlohu v bratislavských pondelkoch?

Tiež sme sa v nich snažili klásť otázky, o prítomnosti krásy a krásna v najširších významoch tohto pojmu a dúfam, že občas sa nám podarilo na ne nájsť odpoveď spolu s divákmi.

Nedávno ste získali čestný titul Doctor honoris causa na Akademii múzických umění v Prahe a zlatú medailu rektorky. Je to jedno z mnohých ocenení, ktoré ste doposiaľ dostali. Potešilo Vás to?

Najviac ma teší robiť všetko to, za čo som ich dostal. V profesijnom živote som mal veľké šťastie, nebolo to bez námahy, avšak čo vás môže tešiť bez námahy? Nič. Všetko, čo dosiahnete na ceste za pravdou vás môže tešiť, dokonca aj omyl.

Každý nemá šťastie robiť to, čo miluje. Cesta nie je jednoduchá, tlaky z okolia sú veľké...

Herecká profesia je podmienená aj šťastím aj osudovou priazňou. Pri každom ocenení si treba uvedomiť, že máte byť za čo osudu vďačný. 

Vyše tridsať rokov ste učili budúcich hercov a herečky na VŠMU, pri rozhovoroch sa mi najmä herečky zverujú s tým, aké je to psychicky náročné povolanie. Je podľa vás potrebná psychohygiena v tomto povolaní, a ak áno, aká?

Je to náročné povolanie a možno nie každý je disponovaný na to ho vykonávať. Budúci herec by mal mať určite niečo načítané, aj  niečo v hlave, ale mal by mať aj túžbu niečo z toho odovzdať ľuďom, predviesť sa pred publikom. Úloha pedagóga v prvých ročníkoch by mala byť o zoznámení sa študenta so sebou samým, pretože študenti prichádzajú do školy v čase, keď sami seba absolútne nepoznajú. Snažíme sa oslobodiť ich od domnienok a naučiť ich nebáť sa seba, nebáť sa byť so sebou. Veľa ľudí má problém byť so sebou samým, musia to prehlušovať rôznymi aktivitami, napr. permanentnou hudobnou kulisou, alebo kulisou permanentne zapnutého televízora. Aj v čase pandémie ľudia zostali zaskočení samotou. A herec by mal rád objavovať svoje vnútorné dimenzie. Podľa mojej mienky dobré herectvo je výsledkom vnútorného rozpoloženia. Svoju životnú skúsenosť, ktorú môžete preniesť do herectva, si musíte vytvárať, strážiť a najmä rozvíjať. A musíte mať, samozrejme, schopnosť a chuť objavovať samých seba. A to nie je vždy príjemné poznanie. 

Viac sa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka.

 

- - Inzercia - -